Máte alebo ste mali kúpenú dovolenku? Odstúpili ste od zmluvy o zájazde, ale doposiaľ Vám nebola vrátená uhradená suma? Čo sa bude diať ďalej?
Dňa 29.5.2020 bol vyhlásený zákon, ktorým bol doplnený zákon o zájazdoch, a ktorý rieši predmetnú otázku.
Do vyhlásenia predmetného zákona ste mali neobmedzené právo požadovať pri odstúpení od zmluvy o zájazde z dôvodu pandémie koronavírusu všetky uhradené platby bez povinnosti uhradiť storno poplatky.
Vyššie uvedený zákon (Lex Voucher) zásadne zmenil rozloženie práv a povinností v existujúcich právnych vzťahoch. Cestovné kancelárie Vám po novom môžu jednostranne „vnútiť“ namiesto vrátenia peňazí porovnateľný náhradný zájazd v inom období.
Zákon ustanovuje v danej veci tzv. sociálnu výnimku pre určité skupiny cestujúcich (napr. nezamestnaní, dôchodcovia, tehotné ženy, a pod.), ktorí sú oprávnení odmietnuť dohodu o zmene zmluvy o zájazde o môžu požadovať vyplatenie peňazí, a to do 14 dní od doručenia odmietnutia zmeny zmluvy o zájazde cestovnou kanceláriou.
Ak na Vás nedopadá vyššie uvedená výnimka a odmietnete sa s cestovnou kanceláriou dohodnúť na poskytnutí náhradného zájazdu do 31.augusta 2021, tak platí, že cestovná kancelária odstúpila od zmluvy o zájazde a je povinná cestujúcemu vrátiť všetky platby, ktoré prijala na základe zmluvy o zájazde, a to bezodkladne, najneskôr však do 14. septembra 2021.
Ak teda nevyužijete možnosť akceptovať náhradný zájazd bude cestovná kancelária zadržiavať Vaše peniaze najneskôr do 14. septembra 2021, a to bez toho aby Vám za to, že ste nemali svoje peniaze k dispozícii poskytla úrok alebo akúkoľvek inú kompenzáciu.
Za týchto „nevýhodných“ podmienok veľké množstvo cestujúcich pristúpi na zmenu zmluvy o zájazde a akceptuje podmienky cestovnej kancelárie. Rizikom danej úpravy samozrejme je aj skutočnosť, že cestovné kancelárie vôbec nemusia prežiť obdobie do septembra 2021, t.j. peniaze Vám už nemusia vyplatiť. V takom prípade by mali nastúpiť k uspokojovaniu nárokov cestujúcich poisťovne. Ako to však bude prebiehať, nikto nevie.
Zákon o zájazdoch a aj jeho doplnenie o Lex Voucher je transpozíciou smernice EÚ (práva EÚ). Takýto významný zásah do práva spotrebiteľa (cestujúceho) na vrátenie peňazí zo zrušeného zájazdu je pravdepodobne v rozpore s cieľom tejto smernice.
Dňa 13.5.2020 vydala Európska komisia odporúčanie štátom EÚ týkajúce sa poukazov ponúkaných pasažierom a cestujúcim ako alternatívnu náhradu za zrušené balíky cestovných služieb a dopravné služby v súvislosti s pandémiou COVID-19.
Podľa odporúčania:
V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/230212 (ďalej len „smernica o balíku cestovných služieb“) sa stanovuje, že ak je cesta zrušená v dôsledku „neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností“, cestujúci majú právo na vrátenie všetkých platieb za balík cestovných služieb, a to bez zbytočného odkladu a v každom prípade do 14 dní po ukončení zmluvy. V tejto súvislosti môže organizátor ponúknuť cestujúcemu náhradu vo forme poukazu. Táto možnosť však cestujúcich nezbavuje ich práva na náhradu vo finančnej podobe.
Slovenský zákonodarca si uvedené odporúčania vyložil tak, že síce práva cestujúcich na vrátenie peňazí nezbavil, ale ho značne na ich úkor a v prospech cestovných kancelárií obmedzil.
V Českej republike bol prijatý podobný zákon s tým, že Európska komisia už listom upozornila vládu ČR, že ak Česká republika nebude rešpektovať práva občanov, môže Európska komisia voči ČR podať žalobu.
Súlad alebo nesúlad Lex Voucher s právom Európskej únie by mohol byť taktiež predmetom prieskumu Súdnym dvorom Európskej únie v rámci položenia predbežnej otázky súdom SR, pokiaľ by mal byť uvedený zákon aplikovaný v súdnom konaní. Položenie tejto otázky Európskemu súdu však bude závisieť od odvahy sudcu sa v konkrétnom súdnom konaní s týmto právnym problémom vysporiadať.
Vyššie uvedeným však problémy Lex Voucher nekončia.
Ďalšou pre cestujúceho nevýhodnou úpravou právnych vzťahov je pravá retroaktivita tohto zákona, teda skutočnosť, že zásadným spôsobom ovplyvňuje a mení už vzniknuté právne vzťahy v minulosti, čím zásadne nabúral právnu istotu účastníkov právnych vzťahov.
V právnom štáte, ktorým by SR asi raz nepochybne chcela byť, pritom platí zásada, že zákon nepôsobí spätne (lex retro non agit). Táto zásada platí už od čias rímskeho práva.
Lex Voucher je v rozpore s vyššie uvedenou právnou zásadou. Podľa tohto zákona, ak cestujúci v čase od 12. marca 2020 do účinnosti tohto zákona odstúpil od zmluvy o zájazde a cestovná kancelária nevrátila cestujúcemu všetky platby, ktoré na základe zmluvy o zájazde prijala, postupuje sa podľa ods. 1, t.j. ak už aj vznikol nárok cestujúceho na vrátenie peňazí, cestovná kancelária je oprávnená cestujúcemu peniaze nevrátiť, a to až do 14.septembra 2021.
Lex Voucher teda dopadá aj na zájazdy zrušené pred jeho účinnosťou a svojou povahou je retroaktívny.
V tomto ohľade asi opäť ide o nezákonný postup Národnej rady SR, kedy je z posledných udalostí zrejmé, že v prípade narýchlo prijímanej legislatívy, ktorá má priamu súvislosť s koronavírusom, dochádza k zásadným chybám pri jej tvorbe.
Či sa nájde v SR oprávnený subjekt alebo sudca, ktorý pri aplikácii tejto právnej normy pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade tohto zákona s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, je neistou hudbou budúcnosti.
Aplikácia Lex Voucher a ochrana práv cestujúcich bude v konečnom dôsledku závisieť od reakcie cestujúcich na ponuky náhradných zájazdov od cestovných kancelárií a v neposlednom rade od ochoty právnikov sa do hĺbky zaoberať vyššie uvedenými otázkami, a to buď v súdnych konaniach pred Európskymi inštitúciami alebo Ústavným súdom SR.
JUDr. Ľudovít Surma
advokát
Pridaj komentár