Inundačné územie a obmedzenia vlastníckeho práva– návod ako obísť zákon

V praxi môžu stavebné zámery skomplikovať rôzne zásahy zvonku, jedným z nich môžu byť už existujúce alebo pripravované ochranné pásma a chránené územia. Tieto pásma prakticky nemôžeme takmer vôbec ovplyvniť, ale ich existencia môže byť pre nás zásadná. V dôsledku stanovenia ochranného pásma dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva. Niektoré ochranné pásma vznikajú priamo zo zákona, niektoré na základe zákona rozhodnutím príslušného orgánu.

Nedávno som sa stretol s prípadom, keď stavebný úrad povolil umiestnenie výrobného závodu (výroba plastov) v inundačnom území. Inundačné územie je územie priľahlé k vodnému toku, ktoré je počas povodní zvyčajne zaplavované vodou vyliatou z koryta.

Definícia inundačného územia je upravená zákonom o ochrane pred povodňami. Jedným z účelov tohto zákona je stanoviť opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.

Podľa uvedeného zákona ak nie inundačné územie určené vyhláškou tak je to územie smerom od koryta vodného toku, ktoré vymedzuje záplavová čiara povodne vo vodnom toku, ktorá sa určuje buď výpočtom priebehu hladiny vody povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorej maximálny prietok odhadnutý ústavom sa dosiahne alebo prekročí priemerne raz za 100 rokov, alebo geodetickým meraním priebehu záplavovej čiary v čase kulminácie hladiny vody pri povodni, ktorej maximálny prietok ústav vyhodnotil ako prietok s dobou opakovania dlhšou ako priemerne raz za 50 rokov.

V čom teda vlastne spočíva zmysel inundačného územia?

Zákon totiž určuje, a to práve z dôvodu zníženia nepriaznivých dôsledkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, že v inundačnom území je zakázané umiestňovať bytové budovy, nebytové budovy okrem ubytovacích zariadení na krátkodobé pobyty, ktoré nezhoršia odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, sú odolné voči tlaku vody a sú chránené pred zaplavením interiéru vodou, stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, materiál a predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody alebo ktoré by mohla voda počas povodne odplaviť, stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré obsahujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky, čerpacie stanice pohonných látok, odkaliská, skládky odpadu a zariadenia na spracovanie starých vozidiel, iné stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré by mohla voda počas povodne poškodiť alebo odplaviť.

Stavebný úrad sa v danej veci s umiestnením nebytovej budovy v inundačnom území vysporiadal tak, že určil výšku prízemia haly vyššie ako je priemerná výška hladiny vody počas povodne, t.j. nerešpektoval zákonný zákaz. K uvedenému záveru dospel stavebný úrad napriek tomu, že nemal kladné záväzné stanovisko vodoochranného orgánu, ani súhlasné stanovisko správcu vodného toku. Investor doložil do konania vyjadrenie súkromnej spoločnosti, že takúto stavbu je možné umiestniť, ak bude prízemie haly umiestnené výškovo nad vypočítanú hladinu 100-ročného prietoku.

Stavebný úrad tak ignoroval fakt, že záplavou čiarou je krivka, ktorá zodpovedá priesečnici hladiny vody so zemským povrchom pri zaplavení územia povodňou, t.j. že v rámci takto vymedzeného územia záplavovou čiarou je zakázané umiestňovať stavby, a to bez ohľadu na výšku prízemia navrhovanej stavby.

Natíska sa otázka, či v prípade ak by bol daný súhlas správcu vodného toku, alebo vodoochranného orgánu, bolo možné uvedený zákaz prelomiť.

Domnievam sa, že žiadne vyjadrenie, súhlas alebo individuálne administratívne rozhodnutie nie je spôsobilé tento zákaz negovať.

Právny poriadok v prípade niektorých ochranných pásiem priamo upravuje možnosti prijatia výnimky, a to na základe administratívneho aktu príslušného orgánu alebo správcu. V danom prípade však zákon o ochrane pred povodňami žiadnu takúto možnosť výnimky neupravuje, a preto žiadna výnimka nie je dovolená.

Mám za to, že ak má investor záujem umiestniť svoju stavbu v inundačnom území nezostáva mu iné ako vybudovať líniovú stavba, ktorej účelom alebo jedným z účelov je ochrana pred povodňami, prípadne dosiahnuť zmenu rozsahu inundačného územia, a to vyhláškou okresného úradu.

Neodpustím si na záver stručné hodnotenie výkonu verejnej moci zo strany príslušného stavebného úradu: je na škodu nás všetkých, že sa v tejto krajine nerešpektujú zákony jasne stanovujúce právom chránený záujem s tým, že následkom takýchto individuálnych rozhodnutí je prehra nás všetkých, keďže umiestnením takto rozsiahlej stavby dôjde nie len k zmene priebehu záplavovej čiary v danom území a zatopeniu iných nehnuteľností, ale môže dôjsť aj k znečisteniu životného prostredia, ktorého následky budú znášať budúce generácie.





  JUDr. Ľudovít Surma, 
advokát