Informovaný súhlas, pôrod, hypoxia a poškodenie dieťaťa

Nedávno som sa stretol s prípadom, v ktorom poučenie zo strany lekára a platný informovaný súhlas mohlo a malo mať zásadný vplyv na postup lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a možnosť eliminácie následkov škody na zdraví.

Fakty. Matka, druhý pôrod, po cisárskom reze, zistený nepomer medzi rozmermi dieťaťa a pôrodnej cesty. Ošetrujúci gynekológ plánoval pôrod cisárskym rezom. Lekár v pôrodnici sa však rozhodol pre prirodzený pôrod. Počas pôrodu došlo k ruptúre maternice, hypoxii plodu a ťažkému poškodeniu dieťaťa. Matka opakovane žiadala lekára o vykonanie cisárskeho rezu.

Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať.

Plánovaný pôrod je síce zo zákona neodkladnou starostlivosťou, ale zväčša je možné včas získať informovaný súhlas. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Lekár bol povinný matku v danom prípade informovať o rizikách spojených s prirodzeným pôrodom v jej prípade (po predchádzajúcom cisárskom reze, nepomer plodu a pôrodných ciest) a možnostiach voľby navrhovaných postupov, a to vrátane cisárskeho rezu a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Lekár však nedal matke žiadne poučenie v súvislosti s jej stavom a rizikami podstupovaného prirodzeného pôrodu a ani o možných alternatívach a sám sa paternalisticky rozhodol, že pôrod bude vedený prirodzenou cestou. Jeho rozhodnutie o výbere alternatívy, a to proti vôli matky, ktorá mala so svojim ošetrujúcim gynekológom naplánovaný cisársky rez, malo katastrofické následky. Lekár postavil matku do úlohy štatistu a živého nemysliaceho inkubátora pre plod.

V prípade, ak by lekár v súlade so zákon pri rozhodovaní o postupe zdravotnej starostlivosti rešpektoval ústavné právo pacienta na súkromie a možnosť rozhodovať o svojom zdraví a zásahov do neho, tak by s vysokou pravdepodobnosťou nemuselo dôjsť k ruptúre maternice matky a trvalému poškodeniu zdravia dieťaťa.

Bohužiaľ v danom prípade sa lekár rozhodol paternalisticky a nedal možnosť matke podieľať sa na rozhodovaní o jej zdraví a zdraví jej plodu. Pokiaľ by nedošlo k poškodeniu zdravia plodu, tak by napriek protiprávnosti postupu, každý nad danou vecou mávol rukou s tým, však lekár vie najlepšie.

Je pravdou, že je to lekár, kto má nad pacientom navrch, keďže lekár vie, resp. by mal vedieť. Napriek tomu je však nevyhnutné si uvedomiť, že predmetom služby zo strany lekára je zásah do fyzickej a psychickej integrity človeka, každého z nás, a preto by mal byť zo strany pacienta vždy (ak nie sú splnené podmienky pre výnimku) daný platný informovaný súhlas so zdravotnou starostlivosťou, ktorá bola vybraná pacientom z alternatív, ktoré prichádzali do úvahy pre daného pacienta.

Ak lekár nepracuje uvážlivo s mocou, ktorú má v dôsledku svojich vedomostí, nad pacientom a vylúči pacienta z rozhodovacieho procesu, mal by niesť zodpovednosť za škodu, ktorá z jeho nedbanlivosti vznikla.

Právna a súdna prax je však chudobná na prípady kedy by lekár aj skutočne niesol následky za svoju nedbalosť.